BRATISLAVA – Bronzová pokožka je snom azda každého nadšenca letných mesiacov. Docieliť ju je však niekedy ťažké. Vyhrievanie sa na slnečných lúčoch dokáže nielen zatraktívniť vaše telo, ale aj narobiť poriadne problémy. Viete si vybrať ten najvhodnejší opaľovací krém zo širokého sortimentu? Ako neuvážený pobyt na slnku prispieva k tvorbe rakovinových buniek? Aj o nástrahách opaľovania sa Glob.sk rozprával s dermatologičkou MUDr. ANDREOU TVRDOŇOVOU.

Aké môže mať prírodné opaľovanie dopad na zdravie človeka?

– Prírodným opaľovaním nazývame pobyt na slnku bez ochranných SPF faktorov. Nebezpečné je hlavne u menej pigmentovaných ľudí, ktorí sa už pri krátkej expozícii na slnku spália. Dôležitejšie sú oneskorené účinky nadmerného opaľovania, ako je predčasné starnutie kože, tvorba pigmentácií a rôznych slnkom vyvolaných zmien na koži.

V porovnaní s umelým, tzv. solárnym opaľovaním, ktoré je škodlivejšie a prečo?

– Existuje veľký rozdiel medzi opaľovaním v soláriu a normálnym opaľovaním. Kým pri normálnom opaľovaní prenikajú do kože obidve formy UV lúčov, UVA aj UVB, v soláriách sa používa len UVA žiarenie. Podstatou opaľovania je zhnednutie kože, za ktoré je zodpovedné práve UVB žiarenie a je ochranným mechanizmom kože pred spálením. Pri čistej expozícii UVA k tejto ochrane nedochádza, koža je citlivejšia, na slnku sa rýchlejšie spáli. Netreba zdôrazňovať, že opakované pobyty v soláriu vedú k nadmernej suchosti kože a predčasnému starnutiu. Posledným aspektom je kvalita UVA žiaričov v soláriách.

Môže opaľovanie spôsobiť rakovinu kože? Ak áno, do akej miery má pobyt na slnku zásluhu na tomto ochorení?

– K rakovine kože prispieva nadmerné opaľovanie veľkým percentom. Týka sa to hlavne opakovaného spálenia kože v detskom a mladistvom veku. Keďže koža má obmedzené reparačné schopnosti, po neuváženej expozícii UV zostanú bunky trvalo poškodené. Po niekoľkých rokoch tieto zmeny vedú práve ku vzniku rakovinového procesu.

Opaľovanie prispieva aj k starnutiu pokožky. O koľko rokov si takto môžeme sami urobiť telo vizuálne staršie?

– Predčasné starnutie kože je jedným z oneskorených nežiadúcich účinkov UV. Prejavuje sa ochabnutím kože so stratou elasticity, kolagénu, čo vedie k tvorbe vrások. UV lúče spôsobujú tvorbu pigmentových fľakov, pieh či novotvorbu cievok. Väčšinou sa tieto zmeny začínajú prejavovať okolo veku 40 rokov.

Existuje aj správne a bezpečné opaľovanie, pri ktorom predídeme neželanému spáleniu či zhoršeniu zdravotného stavu?

– Zdravé opaľovanie existuje, keď si uvedomíme, v akom čase počas dňa sa chceme opaľovať a použijeme ochranné opaľovacie krémy určené pre náš konkrétny fototyp. Netreba zabúdať na zemepisnú šírku, v akej sa nachádzame a pobyt vo vyšších nadmorských výškach.

Aký je ideálny čas strávený na slnku, pri ktorom by sa nestali slnečné lúče pre človeka nebezpečné?

– Ak chceme, aby sme sa vyhli nepríjemným zážitkom zo spálenia, najvhodnejší čas na opaľovanie je v dopoludňajších a neskorších poobedných hodinách. V čase od 11-tej do 15-tej je lepšie sa slneniu vyhnúť.

Podľa akých parametrov by si mali spotrebitelia vyberať najvhodnejší opaľovací krém pre ich typ pokožky?

– Výber opaľovacieho krému by sa mal riadiť SPF, tzv. sun protection factor. Hodnota faktora znamená, o koľko dlhšie môžeme byť na slnku, aby sme sa nespálili. Pre svetlejších ľudí to znamená výber krému s vyšším SPF, tmavšie pigmentovaní ľudia môžu použiť nižšie čísla. Ďalším faktorom výberu je typ opaľovacieho prípravku. Opaľovacie krémy rozlišujeme s minerálnym filtrom a chemickým filtrom. Minerálne filtre pôsobia mechanizmom odrazu UV žiarenia, chemické filtre obsahujú látky, ktoré chránia kožu pred UV. U malých detí sa uprednostňuje použitie minerálnych filtrov. Posledným faktorom je konzistencia produktu. Na trhu je veľké množstvo fotoprotektívnych krémov určených pre konkrétny typ pleti. Ľudia s aknóznou pleťou majú možnosť si vybrať tekutejšie formy prípravkov, ktoré neupchávajú póry. Ďalej existujú prípravky pre pleť so sklonom k začervenaniu a rozacey, pre ľudí s alergiou, pre onkologických pacientov.

Niektoré skupiny ľudí tvrdia, že sa opaľovacím krémom nemusia chrániť pred UV žiarením nakoľko sa nespália. Čím to je, že niekomu slnečné lúče vyčaria bronzové opálenie a inému zas červenú pokožku?

– Charakter starnutia kože závisí od množstva melanínu u konkrétneho človeka. Ľudia s menším množstvom pigmentu reagujú už na minimálne opálenie sčervenaním, kým skupina ľudí s väčším množstvom sa nikdy nespáli. Opálenie môže ovplyvňovať aj užívanie niektorých liekov. V dermatológii je to napríklad systémová liečba akné retinoidmi, ktorá zvyšuje riziko spálenia.

Je bezpečné dieťa vystaviť UV žiareniu? V akom veku nie je priamo ohrozený jeho zdravotný stav?

– Detská koža má oproti dospelej svoje špecifiká, preto vyžaduje samostatný prístup. Deti do 18. mesiacov by sa nemali priamemu slnku vystavovať vôbec. Ak sa to nedá, mali by používať ochranné krémy určené na detskú kožu SPF+50, najlepšie na báze minerálov. Tie by som odporučila používať až do veku 3 rokov.

Mnohí sa domnievajú, že opaľovanie je zdravé nakoľko telo pri tejto činnosti prijíma vitamín D. Sú tieto dohady správne?

– Pobyt na slnku je zdravý, ak je časovo primeraný. Hlavným benefitom pre organizmus je dostatočná tvorba vitamínu D, k čomu dochádza už po 20 minútach pobytu. Nedostatok sa prejavuje únavou, znížením imunity a častejšími infekciami, depresiami, osteoporózou atď.

Pokiaľ je pobyt na slnku dlhší ako by mal byť a človek sa spáli, po akej “prvej pomoci” by mal siahnuť?

– Po nadmernom pobyte na slnku sa spálenie prejavuje sčervenaním kože v mieste epozície zhruba po 30 minútach, väčšinou vrcholí po 2 až 6 hodinách. Spálené miesta najviac bolia po 6 až 48 hodinách. Pri ťažšom spálení sa môžu vytvoriť na koži vodové pľuzgiere. Celkovo sa človek cíti zle – trpí nevoľnosťou, niekedy má zvýšenú teplotu. Ak k spáleniu dôjde, prvou pomocou na bolestivú kožu sú studené sprchy a ošetrenie hydratačnými krémami s aloe vera. Netreba zabudnúť na dostatočný prísun tekutín. V ťažších prípadoch pomôžu lieky s protizápalovým účinkom ako ibuprofen alebo aspirín.

Zdroj: https://regiony.zoznam.sk/rozhovor-s-dermatologickou-rakovine-koze-pomahame-sami-ohrozeni-su-najma-najmensi/